Kraniosakrálna terapia je založená na harmonizácii nervového systému, respektíve prúdení mozgovomiechového moku v hlbokých svalových tkanivách. Ide o veľmi jemnú telesnú terapiu, pri ktorej sa nepracuje s inými zložkami ako fyzickými. Práve pre svoje hlboké anatomické opodstatnenie sa neradí k alternatívnym druhom terapii.

Vzájomné prepojenie medzi nervovým systémom a inými telesnými štruktúrami je väčšia, ako by sme predpokladali. Hlavným zámerom terapie je uvoľnenie napätia v periférnych fasciálnych štruktúrach a prípadne nájdenie príčiny fyzickej disharmónie a jej súvislosť s napätím v mäkkých mozgových membránach. Tá je častou príčinou psychických problémov.

Základnou úlohou mozgovomiechovej tekutiny je vyživovať a detoxikovať nervovú sústavu. Akékoľvek narušenie kraniosakrálneho systému v našom organizme má za následok zhoršenie prenosu nervových impulzov v tele a tým aj jednotlivých telesných funkcií.

Zvlášť sa rieši periféria tela, kde sa ošetrujú, odborne povedané, transverzálne fasciálne štruktúry. Dá sa povedať, že sledujeme kraniosakrálny pulz, ktorý sa harmonizuje v oblasti panvy, bránice, hrudníka, krku v oblasti jazylky. Druhá časť terapie je priame uvoľňovanie jednotlivých kostí na lebke, pri ktorých sa konkrétne sleduje ich presný pohyb. Každá kosť, ako aj každý kĺb na tele majú totiž svoj typický pohyb, ktorý pri zmene napätia vedie k zmene funkčnosti, čo má priamy vplyv na zdravú funkčnosť vnútorných orgánov.

Problém, ktorý sa prejavuje na kolene, môže mať svoj pôvod na protiľahlom ramene. Telo je v rámci kraniosakrálnej terapie vnímané ako jeden celok, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Nervový systém je veľmi citlivý a práve ovplyvňovanie alebo harmonizovanie nervového systému musí byť veľmi jemné. Čo sa týka teórie, je tam povolený päťgramový tlak, čo si môžeme predstaviť ako tlak jemného pierka na telo. Tým dochádza k uvoľneniu napätia v danej oblasti, pocitom tepla, zlepšeniu celkového prietoku lymfy, prípadne k zlepšeniu pohybu orgánov v oblasti, ktorú ošetrujeme. Práve uvoľnením mozgovomiechového toku, kraniosakrálneho rytmu, sa štartujú samoliečebné procesy v tele. A sami možno netušíme, aké skutočne ozdravné schopnosti máme.

Oblasti po použitia:

– polohu lebečných a tvárových kostí voči sebe, čo má priamy vplyv aj na efektívne fungovanie mozgových štruktúr

– polohu stavcov chrbtice, ktoré úzko súvisia s funkciami nervového systému

– hybný aparát ľudského tela, držanie tela, pohyblivosť jednotlivých častí tela

– zmyslové vnímanie a rôzne poruchy zmyslového vnímania (zrakové funkcie, počutie tinitu, vnímanie rovnováhy….a iné)

– bloky spôsobené fyzickými, alebo psychickými zraneniami

– ťažkosti spôsobené komplikáciami pri pôrode

– rekonvalescenciu po úrazoch a operáciách

– stres, napätie a koncentráciu